Hranica priestoru I. – VIII.
V polovici 90-tych rokov sa prekrýva práca súbežne na viacerých tematických celkoch. Hranica
priestoru formálne i myšlienkovo korešponduje s predchádzajúcimi Bránami i Kyvadlami,
predznamenáva nový motivický okruh Oblúky: „Silná previazanosť v kontexte jednotlivých
tém sa akoby metaforicky dotýkala potreby súdržnosti a vzájomného porozumenia. Spojujúci
článok rovnorodých cyklov pozostáva z dôraznej autorovej inklinácie k zásadným otázkam
i problémom spoločnosti a predovšetkým každého indivídua v ňom.“*
S novou naliehavosťou formulovaná autorská reflexia v otázke odvekých limitov, vymedzujúcich
manévrovací priestor človeka. Poznámky na margo ľudských vzťahov, stavu žitia a bytia;
opakovaná silná orientácia na pocitový svet súčasníka a osobitne tiež umelca: „Impulzy a námety
sú okolo nás, výtvarník musí neustále žiť svojou profesiou reflektujúc na tieto podnety,“
konštatuje sám autor.
Kontinuita i v rámci názorových premís kresbového a maliarskeho programu – ťažiskom
opäť zdôraznená výrazová expresivita, monumentalita a vertikalizmus. Extatická definícia
syntetického tvaru, jeho exponovanosť a minimalizácia až k samotnej hranici predmetného;
v zlatom reze ovláda nekonkrétny imaginárny priestor obrazu. Autentické je radenie farebných
hmôt, posunuté do vyslovene plošnej, hutnejšej, pritom ale zúženej škály niekoľkých základných
vrstiev spektra: červenej, modrej, žltej. Výrazne eliminované je horizontálne členenie
plochy vo všetkých doskách tohto najkompaktnejšieho cyklu.
Cyklus ako nové a nové prehodnocovanie pôvodných impulzov a východísk v procese o autentickú
a pravdivú výpoveď v okruhu závažných filozofických tém i foriem ich optimálnej
výtvarnej interpretácie. Opakovaná verifikácia ako nevyhnutný predpoklad umeleckej práce.
BAČOVÁ, Bohunka. In: Katalóg k výstave. Bohumil Bača 1966 – 1996. Banská Bystrica: Štátna galéria, 1997.
Juríčková Božena : monografia-Bohumil Bača, tvorba & škola dizajnu rok 2007
