Beztiaž I. - XXIV., Listy I. – V., Záznamy
Kresbomaľby či maľbokresby, ktoré priznávajú neutíchajúce autorské opojenie kresbou.
Okrem toho dokumentujú permanentné kreatívne vlnenie, presahy a prekračovanie tradície
ako prostriedok i výsledok opätovnej výtvarnej reinkarnácie na báze posunov v nových a nových
optických i významových reláciách.Uvoľnené primárne väzby na realitu sú koncentrované na prvopočiatočný senzuálny impulz
a jeho následný kresbový záznam. Ďalší dej je presunutý do asociačnej roviny na plochu plátna,
sololitu či papiera, kde reťazí jednotlivé články autentickej obrazovej reči – útržky papiera,
sadze, textílie, piesok, štrk – a sceľujúcu farebnú hmotu v definitívnej mixáži. Nie je to duchampovská
skladba, ale plošne maliarsky pochopená pôvodná partitúra o súhre farby a kresby
s rôznymi i náhodnými výrazovými elementami – pasty, štruktúry, asambláž, frotáž, kolážová
zostava kresbovej a maliarskej autopsie. Obraz zrazu opúšťa zákony gravitácie a navodzuje
bezváhový a neohraničený stav, ocitá sa nezaťažený vlastnou tiažou. Nemá spodok ani vrch,
začiatok ani koniec, nemá rám, môže visieť rovnako i ležať, môže sa variabilne otáčať – dynamizácia,
rytmizácia, rotácia plochy v priestore.
Rúcanie bariér, pohľad za obzor tradície i osobnej exaktnej skúsenosti. V hre je jedinečné
zaujatie výtvarnou – maliarskou i nemaliarskou sémantikou obrazu; odkrývanie ďalších vrstiev
vyjadrenia v ploche na horizonte opakovaného návratu k v jadre nepredmetnej téme. Príťažlivá
periodicita striedania figurálnych a abstraktných úvah je ďalším sprievodným znakom umeleckého
programu Bohumila Baču v celom komplexe jeho vývinu.
*Juríčková Božena: monografia-Bohumil Bača, tvorba & škola dizajnu, rok 2007
